Synagóga, tiež hláskovaná synagóga, je židovský alebo samaritánsky dom uctievania.

Synagógy majú veľké miesto na modlitbu (hlavná svätyňa) a môžu mať aj menšie študovne a niekedy aj spoločenskú sálu a kancelárie. Niektorí majú samostatný priestor pre štúdium Tóry, ktorý sa nazýva beth midrash "študovňa".

Synagógy sú zasvätené priestory používané na modlitbu, čítanie, štúdium a zhromažďovanie Tanakh (celá hebrejská Biblia vrátane Tóry); Synagóga však nie je potrebná na bohoslužby. Halakha zastáva názor, že komunitné židovské bohoslužby sa môžu uskutočňovať kdekoľvek, kde sa zhromaždí desať Židov (minyan). Uctievanie sa môže vykonávať aj samostatne alebo s menej ako desiatimi zhromaždenými ľuďmi. Halakha však niektoré modlitby považuje za spoločné modlitby, a preto ich môže recitovať iba minyan. Synagóga vzhľadom na svoje osobitné rituálne a liturgické funkcie nenahrádza dávno zničený chrám v Jeruzaleme.

Hoci synagógy existovali dlho pred zničením Druhého chrámu v roku 70 nl, komunálne bohoslužby v čase, keď chrám stále stál okolo korbanotu („obetné obete“), ktoré priniesli kohanim („kňazi“) v chráme v Jerusalem. Celodenná bohoslužba Yom Kippur bola v skutočnosti udalosťou, v ktorej kongregácia pozorovala pohyby gadolu kohen („najvyššieho kňaza“), keď obetoval deň a modlil sa za jeho úspech.

Počas babylonského zajatia (586 - 537 pred nl) muži Veľkého zhromaždenia formalizovali a štandardizovali jazyk židovských modlitieb. Predtým sa ľudia modlili tak, ako to považovali za vhodné, pričom sa každý jednotlivec modlil svojím vlastným spôsobom a neexistovali žiadne štandardné modlitby, ktoré sa recitovali.

Johanan ben Zakai, jeden z vedúcich predstaviteľov na konci obdobia druhého chrámu, vyhlásil myšlienku vytvorenia jednotlivých bohoslužieb v ktoromkoľvek mieste, kde sa Židia našli. Podľa mnohých historikov to prispelo k kontinuite židovstva udržiavaním jedinečnej identity a prenosného spôsobu uctievania napriek zničeniu chrámu.

Synagógy v zmysle účelových priestorov na bohoslužby alebo miestnosti pôvodne postavené na iný účel, ale vyhradené na formálnu spoločnú modlitbu, však existovali dlho pred zničením Druhého chrámu. Najstaršie archeologické dôkazy o existencii veľmi skorých synagóg pochádzajú z Egypta, kde kamenné nápisy venované synagóge z 3. storočia pred Kr. Dokazujú, že synagógy existovali do tohto dátumu. Archeológovia v Palestíne a ďalších krajinách patriacich do helénistického sveta identifikovali viac ako tucet židovských (a možno aj samaritánskych) synagóg z obdobia druhého chrámu.

Synagógu si môže postaviť každý Žid alebo skupina Židov. Synagógy boli postavené starými židovskými kráľmi, bohatými patrónmi ako súčasť širokej škály ľudských inštitúcií vrátane svetských vzdelávacích inštitúcií, vlád a hotelov, celej komunity Židov žijúcich na určitom mieste alebo podskupín Židov. Židia zoradení podľa povolania, etnicity (tj sefardských, poľských alebo perzských Židov mesta), štýlu náboženského zachovávania (tj reforma alebo pravoslávna synagóga) alebo podľa prívržencov konkrétneho rabína.

Predpokladá sa, že synagóga sa stala miestom bohoslužby v Palestíne po zničení druhého chrámu počas prvej židovsko-rímskej vojny; iní však špekulujú o tom, že počas helénistického obdobia existovali modlitebné miesta okrem chrámu. Popularita modlitby za obetu počas rokov pred zničením Druhého chrámu v roku 70 nl pripravila Židov na život v diaspóre, kde sa modlitba stala stredobodom židovského bohoslužby.

Napriek možnosti priestorov podobných synagógam pred prvou židovsko-rímskou vojnou sa po zničení chrámu synagóga stala pevnosťou pre židovské bohoslužby. Pre Židov žijúcich po povstaní synagóga fungovala ako „prenosný systém bohoslužby“. V synagóge sa Židia uctievali skôr prostredníctvom modlitby než obetovania, ktoré predtým slúžili ako hlavná forma bohoslužby v druhom chráme.

Na tejto stránke si môžete zadarmo stiahnuť PNG obrázky: Synagóga PNG obrázky zdarma na stiahnutie